

Noci a veceryDlhé sú večery osamelé, vonku jeseň alie, lístie mŕtve padá k zemi. Sám sebe som zase hercom... Chlad z vonku a cez sklo cítiť. Sám sebe som poslucháčom... Posteľ prázdna zazerá tak nehostinne, pod podukou zbraň k sebaobrane, pred sebou samým...Noci a vecery
Dlhé sú noci prebdené, svetlo sporé medzi tyrmi stenami, na stene divadlo zvlátne hrajú tiene, tma sa zdá nekonečná, sily opúťajú


Prebudenie bez nadejeZrazu zostala si čiernobiela, ako obraz môjho sveta, zostal som tu posledný, napospas Červeného mora, musím odísť, musím zmiznúť, ale neviem kam, u zase nevládzem, krv vlastnú preklínamPrebudenie bez nadeje
Preklínam ten deň, keď som prvý raz oči otvoril, preklínam to suché ráno, steny chlad som pocítil, ach, to pichľavé väzenie, ustlané na ruiach, tvoj pohľad podivný, pálil ma na uiach
Stále blúdim v tom istom blud
--
I'm bad...too bad!
--
В этой жизни умирать не ново.
--------------------------
--
I'm bad...too bad!
--
I'm bad...too bad!
--
В этой жизни умирать не ново.
--------------------------
--
I'm bad...too bad!
--
В этой жизни умирать не ново.
--------------------------
Previous Page12345...Next Page