Moje najobľúbenejšie miesto neexistuje. Jednoducho nejestvuje na tomto svete, nevytvorili ho ľudské ruky. Nachádza sa v mojej mysli a je to moje kráľovstvo, moja doména zahalená clonou ľudského zraku a chápania. V podstate ma mrzí, že v ňom nemôžem žiť stále a jeho brány sa mi otvárajú zväčša v noci, no nie všade.
Otvoria sa napríklad za teplejších nocí, keď už nemôžem vydržať byť zatvorená medzi štyrmi stenami, na ulici nie je ani jeden človek, nepočuť jediné auto a ja som sama. Sedím na schodoch, niekde vonku, ležím na lúke a podobne. Je jedno kde, len nech som mimo ľudí, mimo tej primitívnej existencie, ktorej základom je spánok, konzumácia potravín a rozmnožovanie sa. Môj svet je iný.
Do môjho sveta sadá vplávať aj pod šírim nebom súmraku na vlnách hudby. Akoby ste boli plťou či jachtou (na tom nezáleží) na veľmi rozbúrenom mori a nechali ste sa unášať nehľadiac na možné nebezpečenstvo. V mojom svete cítite, ako vám vietor hladí tvár. A vy môžete tancovať bosí a na sebe mať len biedne zdrapy niečoho, čo sa pravdepodobne kedysi podobalo na šatstvo. Ale to naozaj nevadí, veď vám narástli vlastné krídla a nimi sa môžete zahaliť. V mojom svete sú aj anjeli a démoni.
Anjelom sa tu hoja krídla, no tí spievajú len smutné piesne a nakoniec umierajú, avšak nie dosť na to, aby sa roztopili ľady. Démoni vám berú srdce priamo z hrude, ešte tlčúce a plné bolesti. Liečia vám dušu. No to je teraz ťažšie, lebo už aj vám odpadávajú pierka z krídel. Zabúdate lietať. Aj keď vám pomohli, oči máte plné sĺz. Zas a znova. Nie, to nie je koniec nádeje, lásky a času. Ešte neprichádza ticho.
V mojom svete padá voda zamrznutá a nikdy nedopadne na zem dobrovoľne. Iba keď vám démon podáva ruku a vy ju prijmete a jeden z anjelov, ktorého naozaj nechcete vidieť plakať, odlieta späť tam, kam patrí. Všetky slzy, čo vám zmáčali líca, sa premenia na dokonalé kryštáliky ľadu. Preto sa ten ľad nikdy neroztopí. Najkrajšie na mojom svete je to, že slzy v realite príšerne bolia, no v mojom svete aj to, čo by mohlo bolieť, je nakoniec dobré. Tam vás nikto nezradí, nesklame a neublíži vám.
Bohužiaľ, nádej je v realite len ilúziou a mne sa tak veľmi páči pocit z môjho sveta... Mojím najobľúbenejším miestom je môj svet a najneobľúbenejším je váš svet... Je to len ďalej ako sa vaše oči a duše pozerajú...